Okienko Rizikového inžiniera – časť 6. Samovznietenie

Dnes sa budeme zaoberať témou, ktorá je trochu opradená tajomstvom.

20. 5. 2021

Samovznietenie – okienko rizikového inžiniera (6. časť)

Dnes sa budeme zaoberať témou, ktorá je trochu opradená tajomstvom. Určite sa nebudeme venovať samovznieteniu ľudí alebo iných živých tvorov. To prenechajme románom. Povieme si o vzniku požiarov – akoby sami od seba. Skôr narodení si iste spomenú na uhoľné prázdniny, keď zahorelo uhlie na kope pri škole, alebo na výjazd hasičov pri požiari stohu slamy na poli.

Čo je to samovznietenie?

Samovznietenie a samozahrievanie sú procesy, keď teplo potrebné na zapálenie (to je príprava, ktorú sme spomínali v predchádzajúcich článkoch) vzniká v samotnom materiáli prostredníctvom chemických, fyzikálnych alebo biologických procesov. Výsledkom celého tohto procesu je vznietenie a následné horenie. Tomu, či je horenie sprevádzané viditeľným plameňom alebo nie, sa budeme venovať v niektorom budúcom článku. Proces, ktorý má rozhodujúci význam v počiatočnom štádiu samovznietenia na stúpaní teploty určuje, o akú skupinu procesu samovznietenia ide.

Aké druhy samovznietenia rozlišujeme?

Poďme sa pozrieť na tri druhy tých najčastejších.

Fyzikálno-chemické samovznietenie

Samovznietenie spôsobujú fyzikálne javy a chemické reakcie. Môžu nimi byť napríklad zvýšená teplota prostredia, vlhkosť, prítomnosť špecifických chemikálií a podobne. Najčastejším samovznietením z tejto kategórie je tepelné samovznietenie, ku ktorému dochádza vznietením horľavej látky dlhodobým pôsobením relatívne vysokej teploty. Zahriatím horľavých materiálov na tzv. kritickú teplotu dôjde k reakcii so vzduchom a postupnému rozkladaniu horľavej látky, čo už nazývame horením.

Chemické samovznietenie

Spôsobujú (ako vyplýva z názvu) chemické reakcie. Iste si spomeniete na niektoré chemikálie, ktoré sa navzájom nemôžu miešať. Ide napríklad o oxidáciu vysychavých olejov, farieb a podobne. Oxidácii pri nízkych teplotách podliehajú napríklad oleje ako ľanový, bavlníkový alebo konopný. Krásnym príkladom ideálneho prostredia pre vznik chemického samovznietenia je miestnosť, v ktorej sa sušia handry po upratovaní. Napríklad, ak necháme handru nasiaknutú horľavou kvapalinou schnúť v uzavretej a nie dobre vetranej miestnosti, môžeme očakávať jej samovznietenie. Takto môže dôjsť k samovznieteniu ľanového oleja, ale aj rôznych odmasťovacích prostriedkov, riedidiel alebo farieb.

Biologické samovznietenie

Je najčastejšie prítomné v poľnohospodárstve alebo pri spracovaní dreva. Samozohrievanie spôsobuje činnosť mikroorganizmov, prirodzené pochody v bunkách rastlín, procesy spojené s ich rozkladom a podobne. 

V poľnohospodárstve je najviac rizikovým samovznietenie sena a slamy. Nebezpečným je takisto skladovanie pliev, obilia, ďateliny a iných poľnohospodárskych produktov. Keď budeme používať pojmy z legislatívy – uvädnutý krm a seno. Rozdiel medzi nimi je len v ich vlhkosti, ale pre jednoduchosť pojmov sú označované ako rastliny.

Čo sa týka samovznietenia dreva v rámci drevospracujúceho priemyslu, je potrebné si uvedomiť, že proces samovznietenia ovplyvňuje aj plocha látky, ktorá reaguje. Pokiaľ je drevo narezané na väčšie kusy, napríklad uložené pri chalupe, celková plocha dreva je niekoľkonásobne menšia, ako keď je drevo rozdrvené na drevnú štiepku, nehovoriac o jeho celkovej ploche drevených pilín. Nejedna píla vyhorela kvôli tomu, že mali uskladnené piliny na jednej hromade príliš dlho.

Biologické samovznietenie je v našich pomeroch veľmi známe a máme tomu prispôsobenú aj legislatívu, ktorá stanovuje prísne pravidlá na kontrolu. Veľmi účinným nástrojom na kontrolu, či niekde už začal proces samovznietenia, je použitie termovíznej kamery.

Samovznietenie je proces, ktorý vie byť veľmi rozmanitý, a z toho dôvodu by sme mali dbať na dodržiavanie predpisov. Ide hlavne o tie, ktoré nám prikazujú, ako máme danú komoditu skladovať, že máme merať jej teplotu, neskladovať ju na jednej hromade príliš dlho, mať k dispozícii správnu techniku na manipuláciu (čelný nakladač, na výfukovom potrubí lapač iskier,…), mať k dispozícii dostatočné zdroje vody na prípadné hasenie a podobne.

Trendy posledných rokov

V poslednej dobe sú veľmi populárne kotolne na drevnú štiepku. Dovolíme si pripomenúť, že aj drevená štiepka je biologický materiál, ktorý sa môže za určitých okolností samozahrievať. Preto aj pri tomto type materiálu je dôležité dbať na bezpečnosť a správne skladovanie. Máte pochybnosti? Pri prehliadke s naším rizikoinžinierom poradíme s konkrétnymi úpravami aj v tejto oblasti.