Okienko Rizikového inžiniera – časť 5. Šírenie požiaru

Asi ste už postrehli, že ja ako rizikový inžinier rád teoretizujem, a ani teraz tomu nebude inak. Pokúsim sa však v tejto časti do vážnej témy vniesť trochu zjednodušení a príkladov z mojej dlhoročnej praxe.

Faktory šírenia požiaru

Šírenie požiaru je ovplyvňované množstvom faktorov. Niektoré sa navzájom podporujú, iné zas vylučujú. Medzi tie prvé patria napríklad prúdenie plynov v mieste požiaru a množstvo horľavých látok. Ak máme v budove dostatok horľavého materiálu, ktorý bude horieť, ohriate splodiny horenia a pritekajúci čerstvý vzduch vytvoria v chodbách budovy prúdenie, ktoré bude svojou intenzitou naďalej podporovať rozvoj požiaru. Naopak, ak bude budova uzatvorená a prístup čerstvého vzduchu bude obmedzený, požiar nebude mať dostatok energie na to, aby sa rozširoval a postupne môže dokonca uhasnúť.

Dôležitosť požiarnych uzáverov

Tu prichádzajú do svetiel reflektorov tzv. požiarne uzávery. Sú to napríklad rôzne certifikované dvere, okná alebo protipožiarne klapky vo vzduchotechnike, ktoré sú schopné na určitý čas odolať požiaru a tak ho odizolovať od priestoru za nimi.

Ako sa šíri požiar

Požiar sa môže šíriť niekoľkými spôsobmi. Prvý by som ľudovo nazval letiacim uhlíkom. Všetci sme už videli odletovať iskry z ohňa. Pri otvorenom požiari môže prúdenie splodín horenia prenášať pevné horiace čiastočky i na veľké vzdialenosti. Takto sa požiar rozšíri prevažne v smere vetra. Všetci sme videli zábery televízii zo sveta pri rozsiahlych lesných požiaroch.

Keď sa na túto tému pozrieme odbornejšie, musíme uviesť, že požiar sa môže šíriť:

• Vedením – nastáva hlavne v tuhých telesách. Sami to môžeme pocítiť, ak máme na sporáku panvicu, ktorá má kovovú rukoväť. Po chvíli je horúca a nedá sa jej dotknúť. Ak má rukoväť nejaký obal, ten už horúci nie je. Tento princíp sa využíva aj pri protipožiarnych opatreniach. Materiály so zlou tepelnou vodivosťou používame ako izoláciu pred šírením požiaru (ale nesmú byť horľavé ako napríklad polystyrén 😊, ktorý by horenie skôr podporil)
• Sálaním – všetci v letných mesiacoch pociťujeme, ako dokáže slnko odovzdávať svoju energiu, hoci je od nás veľmi vzdialené. Na šírenie tepla sálaním nie je potrebné hmotné prostredie (vo vesmíre vzduch nie je). Pri požiaroch je to obdobné. Tepelná energia sa šíri priestorom vo forme elektromagnetických vĺn a pri dopade na telesá v jeho okolí ich zahrieva. Ochranou pred takýmto žiarením je byť v dostatočnej vzdialenosti (odstupové vzdialenosti budov), alebo mať medzi sebou a zdrojom tepla nejakú nehorľavú prekážku (protipožiarnu či vodnú stenu).
• Prúdením – toto sa vyskytuje hlavne v kvapalinách (v predchádzajúcom článku som spomínal horenie kvapalín a ich tepelnú prípravu). Prúdenie je nevyhnutná zložka tepelnej prípravy kvapaliny, aby mohla vôbec horieť. Prúdenie v plynoch je samozrejme vzhľadom na ich hustotu niekoľkonásobne rýchlejšie.

Dôležité je podotknúť, že všetky tri spôsoby šírenia tepla pôsobia súčasne. Závisí od situácie, ktorý z nich bude prevládať.

Na pozitívnu nôtu

Aby som nebol len negatívny, prenos tepla je využívaný aj v bežnom živote a určite nemá len deštruktívne účinky. Bez tepelnej výmeny by efektívne nemohli fungovať ústredné kúrenia budov (preto sú radiátory kovové a nie keramické), vo vodovodnej batérii by sme si nevedeli namiešať požadovanú teplotu vody, pri prenose horúcej vody z teplárne používajú naše bytovky samostatné výmenníky tepla, motor auta s vnútorným spaľovaním by sa bez chladenia a odovzdávania tepla do okolia určite prehrial… existuje množstvo podobných príkladov. Chladenie zariadení vo vesmíre pracuje na inom princípe ako tu na Zemi. Keďže tam nie je vzduch, technológie sú odkázané na prenos tepla sálaním do okolia. Ale to je už trochu iná téma – žeby na ďalšie okienko rizikového inžiniera? Nechajte sa prekvapiť.