Okienko Rizikového inžiniera – časť 4.  Horenie rôznych druhov látok

V poslednej časti sme si povedali niečo o tom, čo požiar je a ako vlastne vzniká. V poistných podmienkach poisťovní, presnejšie vo výklade pojmov, nájdete rôzne definície, ktoré opisujú požiar. Všetky však majú spoločné jedno – a to, že požiarom je (v predchádzajúcom okienku rizikového inžiniera spomínaná) chemická reakcia, ktorá sa prejavuje v podobe plameňa. Teraz sa však poďme lepšie pozrieť na riziká požiaru.

Aké typy požiarov poznáme?

Horieť môžu rôzne veci. 😊 Na základe toho rozdeľujeme požiare na viacero druhov.

Požiare pevných látok

Palivo v tomto predstavujú všetky pevné látky, ktoré majú schopnosť horieť. To, čo teraz budete čítať, je síce v akomsi rozpore s tým, čo viete, ale je to tak. Pevná látka ako taká horieť nedokáže. Ani drevo, ani papier.

Poznáme to všetci – keď sme chceli založiť oheň a drevo nebolo dosť suché. Voda v ňom nám pri jej vyparovaní ochladzovala drevo, a preto sa z neho nemohli v dostatočnej miere uvoľňovať horľavé plyny. Pevné látky si na to, aby horeli, vyžadujú tepelnú prípravu. Tepelná príprava v tomto prípade znamená, že materiál sa musí nahriať na takú teplotu, aby sa z neho začali uvoľňovať plyny schopné reagovať s kyslíkom.

Proces horenia tuhých látok je dobre viditeľný aj tým, že nám drevo pomaly odhorieva z jeho povrchu smerom do hĺbky. Pri hasení sa prevažne sústreďujeme na ochladenie tuhej látky vodou, a tým pádom na ukončenie tepelnej prípravy materiálu na horenie.

Niektoré látky je treba ochladzovať dlhodobo – napríklad pneumatiky auta. Pneumatika je schopná do seba pohltiť také množstvo tepla, že sa aj po uhasení opätovne prehreje a oheň sa môže znovu rozhorieť. Aj z tohto dôvodu poisťovne venujú väčšiu pozornosť rizikám spojeným s pneumatikami. Na hasiacich prístrojoch býva ich vhodnosť na hasenie pevných látok označená písmenom A.

Požiare horľavých kvapalín

Ako naznačuje názov, palivo je v tomto prípade kvapalina. Iste budete prekvapení, ale ani kvapalina (napríklad taký benzín) len tak horieť nedokáže. Taktiež si vyžaduje tepelnú prípravu, a to do takej miery, že sa z nej budú uvoľňovať výpary. Horenia sú schopné totiž len tie.

V prevádzkach, kde sa vyskytuje veľké množstvo horľavých kvapalín, sa pri ich hasení sústreďujeme na ich odizolovanie od okolitého kyslíka. Ak je kvapalina v potrubí, tak ho doplna naplníme, a tým znemožníme vznik vyparovania. Ak je kvapalina voľne rozliata, pokryjeme ju penou, a tým ju tiež oddelíme od okolia. Žiaľ, väčšina horľavých kvapalín je ľahšia než voda, a len jednoduché polievanie vodou nám v tomto prípade nepomôže. Na hasiacich prístrojoch býva ich vhodnosť na hasenie kvapalných látok označená písmenom B.

Požiare plynov

Palivom je v tomto prípade plynná látka. Všetci poznáme zemný plyn, ktorý nám dobre slúži, ale dokáže napáchať aj veľké škody. Iste si spomenieme na prešovskú bytovku, alebo na výbuch v obci Baumgarten an der March v blízkom Rakúsku.

Teraz situáciu trochu zjednoduším a vyhlásim, že plyny sú jediné látky, ktoré si na svoje horenie nevyžadujú predchádzajúcu prípravu. Práve z toho dôvodu je ich nebezpečnosť taká významná. Chemická reakcia s kyslíkom môže začať veľmi náhle a rozvoj požiaru je extrémne rýchly. Požiare plynov sa hasia – či, prepáčte za výraz – väčšinou nehasia, ale nechajú vyhorieť. Ak je to nevyhnutné, napríklad pri požiari vrtu zemného plynu, ktorý by mohol horieť aj niekoľko rokov, sa horenie ukončí elimináciou prístupu kyslíka (napríklad riadeným a dobre naplánovaným výbuchom). V priemysle, kde sa vyskytuje množstvo horľavého plynu, sú z okolia do maximálnej miery eliminované všetky horľavé látky a prípadný požiar sa uhasí uzatvorením príslušného ventilu.

Čo si o horení máme zapamätať?

Ak to mám všetko na konci úplne zjednodušiť a odľahčiť, tak poznáme látky horľavé a nehorľavé. Z pohľadu poistenia aj na nehorľavej konštrukcii budovy môže vzniknúť rozsiahla škoda, a to pôsobením tepla z horiaceho zariadenia budovy. Projektanti tomu hovoria požiarne zaťaženie. Čím je v budove horľavých materiálov viac, tým je aj požiarne zaťaženie vyššie a potenciálna škoda hoci aj na nehorľavej budove bude vyššia.

Milí čitatelia, napíšte nám do komentárov, ktoré témy z oblasti rizikového inžinierstva vás najviac zaujímajú – odmeníme vás kvalitným a odborným obsahom. 😊