Miniseriál o risk manažmente: 1.Prenos požiaru alebo prečo neskladovať materiál pri stenách haly.

Požiar zachvátil halu a drevené palety ležiace v jej okolí. Hasenie skomplikovala prítomnosť tlakových nádob,…

Takto a podobne začínajú články v novinách keď sa píše o požiari priemyselnej haly. Typickým prejavom dnešnej doby je uponáhľanosť a bezpečnosť ide v niektorých prípadoch bokom.

Jedným z prejavov  je aj skracovanie si vzdialeností medzi skladovaním materiálu a miestom jeho spotreby. Takto sa stáva, že najvhodnejším miestom pre uskladnenie drevených paliet (alebo iných horľavých materiálov) je priestor hneď pri výrobnej hale. Obvodové steny hál sú navrhnuté s určitou predpísanou požiarnou odolnosťou a pred každým otvorom sú definované odstupové vzdialenosti (vypočítané špecialistom požiarnej ochrany už v čase keď sa hala projektovala). Uskladnením horľavých materiálov hneď pri takejto hale nielenže zaťažíme obvodovú stenu náhodným požiarnym zaťažením, ale v prípade požiaru sťažujeme zásah hasičov. Takto uskladnený materiál ďalej napomáha k rozšíreniu prípadného požiaru na okolitý majetok.

Horľavý materiál (palety, zásoby,…) by mal byť uskladnený v dostatočnej vzdialenosti od budov. Je zaužívaným pravidlom, že drevené palety bývajú uskladnené v ,,bezpečnej,, vzdialenosti od budovy a stohované majú byť do výšky max. 2 m. Bezpečná vzdialenosť býva rôzne stanovená, avšak v poisťovníckom svete je zaužívaná vzdialenosť 10 m od budovy. V dnešnej dobe sa používajú aj iné ako drevené palety (plast, polystyrénové boxy) a pri týchto je nutné dodržiavať väčšie odstupové vzdialenosti. Je to z toho dôvodu, že pri horení plastu alebo polystyrénu sa vyvíja väčšie teplo a preto pravdepodobnosť prenosu požiaru vyššia.

Najmä v starších priemyselných areáloch je odstupová vzdialenosť medzi budovami krátka, ale aj tak je osožné akýkoľvek materiál skladovať v najväčšej možnej vzdialenosti od budov. V tomto prípade platí, že každý meter sa počíta.

Takto áno,

a takto radšej nie.